Naša biológia sa neustále mení a prispôsobuje nášemu okoliu, novým vírusom a baktériám. Deje sa to v súvislosti so zemou a piatimi živlami/elementami (zem, voda, oheň, vzduch a priestor) ktoré sa v ľudskom tele prejavujú dóšami (dóše – tri energie ktorých pomer definuje našu fyzickú, mentálnu, emotívnu stránku z pohľadu ajurvédy).
Dóše a elementy majú svoju inteligenciu, ktorá je úplne taká istá ako inteligencia zeme.
Určite generácie prechádzajú chorobami alebo vírusmi, aby aktualizovali ďalšie generácie. A tak sa naša biológia neustále mení a vyvíja a chce vibrovať s najvyšším potenciálom a ambíciami, ktorými je naše vyššie ja.
V prípade, keď si neberieme úplnú zodpovednosť za niečo, napríklad, keď si neberieme úplnú zodpovednosť za našu vášeň. Vtedy uprednostňujeme zážitky týkajúce sa vášne, ktoré nám sú príjemné a vyhýbame sa tým, čo nám príjemné nie sú. Tomu čomu sa vyhýbame je akoby v temnote.
A dialóg, ktorý je za týmto naším konaním: “ja to nezvládnem, ja to nedokážem, ja nemám všetko k tomu aby som to urobil, nemám na to dosť síl…” je založený na názorovom systéme. A z tohto sa vynárajú pocity beznádeje, depresie, negativity, smútku a zúfalstva.
Táto naša časť začne hľadať pomoc a riešenie vonku. Hľadá niečo alebo niekoho kto by sa o ňu postaral. Môže to byt formou komunity, jednotlivca alebo formou nariadení ohladbe zdravia, ktoré si myslime, že nám pomôžu.
Práve v tomto čase, keď zažívame nadmerné množstvo nariadení a nadmerné množstvo rodičovského usmerňovania nadriadenými orgánmi slúži k tomu, aby sme si náš názorový systém, naše presvedčenia, temné stránky a rozhodnutia v minulých životoch jednoducho všimli.
Toto všetko sa vynára z jedného z našich tiel, ktorým je telo pravdy (telo pravdy je jedno z dvanástich tiel, ktoré sa nachádza v spiritualnej oblasti a je prepojené s všetkými ostatnými telami). Cez toto telo dokážeme vidieť úprimnú pravdu svojej depresie alebo toho, že sa chceme dať zaočkovať, aby nás niekto zachránil, alebo to, že sme súčasťou kolektívneho vedomia, ktoré očakáva, že s o nás niekto iný postará.
Nejde o to či sme zaockovani alebo nie sme, ale ide o to nakoľko dôverujeme našej biológii a aký je vzťah medzi hostiteľom, ktorým je naša biológia a pozvaným hosťom, ktorým je naše vyššie ja. Záleží v akom sú vzájomnom vzťahu, prepojení a symbióze. Tento vzťah dodáva žiarivosť našej biológii a na základe čoho potom naše bunky cítia podporu, bezpečnosť a možnosť veci zhmotniť.
Dôveruj svojej biológii. Tieto všetky nariadenia okolo nás nám len napomáhajú zobrať za seba svoju zodpovednosť.
