Keď rozprávame o osude, rozprávame o spôsobe ako sa učíme a potrebujeme porozumieť tomu akým spôsobom sa učíme a kto sa učí.
Začnime s predpokladom, že všetko, čo je okolo nás, každý jeden objekt, ktorý nás obklopuje je projekciou názorových systémov, ktoré sú v perfektnom zosúradení, aby nás informovali, kde sme, kto sme a v akom smere sa práve teraz vyvíjame alebo učíme. Je to porozumením toho, že absolútne nič neprichádza z vonka.
Nie je to tak, že by sme boli na pospas vyššej sily, ktorá nás vedie určitým smerom, a to je naším osudom. Tak to vôbec nie je. Je prirodzenou okolnosťou, že ja si vytváram svoje vlastné možnosti, zážitky a experimentujem rôzne veci, ktoré sú pre mňa potrebné. A toto je kľúčovým bodom. Manifestujem to, čo potrebujem, nie to, čo chcem. Pretože to, čo chcem sa nachádza v mojej komfortnej zóne, veci ktoré sú pre mňa pohodlné a ľahké. Veci, v ktorých možno môžem byť úspešný a tie ktoré mi dajú bobrý pocit.
Toto je jednou stranou mince. Ale druhou stranou, ktorá je oveľa mocnejšia a riadená silou, ktorú môžme nazvať osudom, vášňou alebo učením, ktorú dostávame zo seba je to, že ja sa práve teraz napríklad potrebujem naučiť ako sa cestuje, alebo potrebujem vedieť o iných kultúrach. A toto ťa postaví pred tvoj strach z cestovania. A vtedy začneš zvažovať rôzne kroky k tomu, aby si mohol konfrontovať svoj limitujúci názorový systém. Alebo tvoje názory na cestovanie, ktoré môžu napríklad byť: Ja nemôžeš cestovať! Cestovanie je nebezpečné! Budem sám!...“
Ale už akýkoľvek máš názorový systém, on sa chce učiť, rásť a chce sa vidieť z iného uhla pohľadu. A preto si manifestuješ a zosynchronizuješ možnosti k cestovaniu. Ak príjmeš túto možnosť, túto pozvánku, tak sa prirodzene začneš cítiť trocha neisto. „Óóó môj bože, ako sa vysporiadam s touto neznámou vecou?“
Ale práve táto nepoznaná vec je základom tvojej cesty a je základom školy. A nejde o to, aby si sa pred niečím neznámym cítil bezpečne. Práve naopak. Potrebuješ sa cítiť neisto, lebo to je pre teba niečo neznáme. A preto si zavoláš doplňujúce sily, ktoré ti pomôžu sa cítiť bezpečnejšie. Pritiahneš si priateľov, zosynchronizuješ udalosti, pôjdeš na úrad, kde dostaneš potrebné dokumenty a všetko, čo k cestovaniu potrebuješ, a tak ďalej.
Akceptuj všetok ten nepokoj, ktorý prichádza vtedy, keď sa potrebujeme niečo nové naučiť, niečo, čo sa pohráva s našim starým názorovým systémom. Keď sa toto malé akceptovanie v tebe s jasnosťou objaví, začneš pociťovať vášeň k takémuto spôsobu učenia. A sám sebe dovolíš sa ponoriť do toku takejto pozvánky.
Tak že najprv musíme odstrániť myšlienku, že osud je niečo čo je vyryté do kameňa, a ty to musíš naplniť, aby si niekoho uspokojil. Boha alebo sám seba... Nie nič také. Tvoj osud je tvojou prirodzenou tendenciou, ktoru si želáš nadobudnúť formou toho, že sám sebe dáš to, čo potrebuješ a nie to, čo chceš.
