Spojenie s ostatnými predstavuje pocit otvorenosti a dostupnosti pre inú osobu, aj keď možno máte pocit, že tento človek je pre vás už otvorený a dostupný. Ďalšími zložkami ľudského spojenia sú empatia a súcit, kde cítime dobrú vôľu voči osobe, s ktorou sa spájame.
Emocionálne spojenie je zväzok subjektívnych pocitov, ktoré vytvárajú puto medzi dvoma ľuďmi, vami alebo vašim životom.
Ako ľudský tvor sme dokazali prežili vďaka schopnosti prepojiť sa. Naše zdravie prichádza s vnútorného pocitu bezpečnosti, že sa môžeme spojiť s našim životom, subjektmi a okolnosťami s ktorými sa stale stretávame. Všetky naše atómy, a častice sú obklopené tancom prepojenia. Sme výsledkom neustáleho prepojenia a dynamiky.
Tento prirodzený a silný atribút stvorenia udržuje rozmanitosť a je základom pre vytváranie našich životov. Každá voľba, ktorú urobíme, vytvára nové trvalé spojenie, nové možnosti bytia.
Nesprávne zameranie schopnosti prepojenia
Máme moc vytvárať život, taký aký si ho prajeme mať, a svet, v ktorom chceme žiť, ale používame túto neuveriteľnú spojivovú silu proti sebe. Používame ju na udržanie kontroly, čo znamená: „ja viem najlepšie; ja mám pravdu“.
Kontrola je detinské vnímanie reality.
Táto kontrola sa môže začať hneď na začiatku života; keď ako deti obviňujeme seba z nefunkčnosti ktorá sa nachádza okolo nás, než aby sme sa cítili bezmocní. Obviňovanie seba samého je zasa iba spôsob kontrolovania nášho života, o ktorom máme pocit, že nad ním nemáme žiadnu kontrolu. Ak sme ako deti utrpeli akékoľvek týranie, tvárou v tvár úplnej zraniteľnosti a bezmocnosti, vytvorili sme si obranný mechanizmus. Sebaobviňovanie je spôsob, ako prevziať kontrolu nad tým, čo sa môže javiť ako neúnosná situácia. Zneužívané deti majú ako dospelí často nadváhu ako spôsob kontroly a aby sa necítili bezmocní.
Ľudia ktorí majú nadredené vystupovanie (som lepší ako ostatní) môžu tiež pomocou kontroly zabraňovať základným pocitom, ako sú hanba a bezmocnosť. Niektorí používajú svoju moc na manipuláciu a kontrolu nad ostatnými, ale opäť ako zamedzenie cítiť svoje vlastné pocity.
Takže moc a kontrola sú neoddeliteľne spojené. Svoju schopnosť spojiť sa používame na obranu našich kontrolných mechanizmov a falošných identít, ako napríklad byť obeťou, akoby bránili samotný život. Môžeme sa báť, že sa znovu vrátime buď do násilnej situácie, alebo do iných situácií, v ktorých by sme sa cítili bezmocní ak by sme sa vzdali kontroly. V skutočnosti sme pri tom tak mocní, že neustále realizujeme/vytvárame životné situácie, aby sme si ospravedlnili, prečo si musíme udržať kontrolu.
Vedomá voľba
So silou pripojenia však prichádza aj voľba. Narodili sme sa s ohromnou silou a slobodným používaním ju tak, ako si prajeme. Pre väčšinu ľudí počuť, že si neustále vyberajú životné situácie, a to až do posledného detailu, a že ich život je priamym odrazom ich názorových systémov, ktoré sa rozhodli posilniť, vyvoláva hnev a nedôverou. Väčšinou ľudia vinia vonkajšie situácie, pretože sú presvedčení, že nad týmito situáciami nemajú kontrolu.
Zobrať zodpovednosť
Keď rastieme v povedomí a začíname chápať, že sme tvorcovia a že naše zareagovanie je jedinou slobodnou voľbou, ktorú máme, posunieme sa o krok bližšie k poznaniu, že sme slobodní.
Prvý krok
Táto prvá etapa našej slobody je úprimne si uvedomiť, aké názorové systémy používame na vytvorenie nášho života. Táto fáza môže byť veľmi frustrujúca; pretože tu, aj keď vidíme, že vytvárame situácie, ktoré by sa nám mohli nepáčiť, prejavujú sa naďalej zdanlivo mimo našu kontrolu. Zdá sa, že sú mimo našu kontrolu, pretože naša absolútna kontrola nad nimi, o ktorej si myslíme, že ju nemôžeme ovládať, nás zotročuje a využíva.
Ďalšia vec, ktorá sa môže javiť ako najnáročnejšia a dokonca nemožná, je vzdať sa tejto kontroly. Ako tu už celú dobu hovorim, všetko závisí od kontroly, a hoci to robíme väčšinou nevedome, je potrebné si uvedomiť, že je to naša absolútna kontrola, ktorú si myslíme, že nemôžeme ovládať,ktora nás riad.
Existuje však aj iná cesta.
Boj proti prúdu
Kedysi tam bol svet, kde ľudia žili pod prúdom veľkej rieky. Od narodenia ich učili, ako prežiť; a k tomu potrebovali nájsť dobrú skalu, na ktorú by sa mohli zavesiť; pretože ak by sa niekedy pustili, čelili by istej hroznej a bolestivej smrti tým, že by ich vzal silný prúd a rozdrvili na skalách rieky. Tento spôsob života trval veky a ľudia boli podporovaní v ich presvedčení, a držali sa svojich historických kníh.
Jedného dňa sa jeden človek rozhodol, že sa už nebude ďalej držať skaly. Mal pocit, že v živote musí byť niečo viac ako neustále bojovať proti prúdu a že radšej zomrie na skalách, ako by mal žiť ďalej v tejto obmedzujúcej existencii. A tak sa pustil a okamžite bol stiahnuty do silného prúdu, ktory ho najskôr hádzal zo strany na stranu. On však stále neodporoval tomuto prúdu, a prúd ho rýchlo zdvihol na povrch, kde sa bezpečne pohyboval vysoko nad skalami, ktoré boli pod ním. Nielen, že bol v bezpečí, ale videl, že nad riekou je úplne nový svet.
Ako sa vznášal, prechádzal okolo ľudí ktorým povedal čo sa stalo keď sa nechal unášať prúdom. Niektorí ľudia počúvali, ale mysleli si, že je to nemožné; iní si mysleli, že je to príliš riskantné a jednoducho si povedali že to nie je pre nich. Niektorí si zapisovali, že kedysi tu bol veľký Mesiáš, ktorý ich učil, že môžu byť slobodní.
Ako sa teda vzdáme kontroly a aká je potom neskreslená sila spojenia?
Mechanika pripojenia
Milovať alebo prijať tyrana vo svojom vnútri nie je len krokom k odovzdaniu, ale prejavom súcitu. Je to silné spojenie s tým, čo vás trápi, ktoré uvoľňuje napätie vo vašom vnútri. Táto Láska je aktívna; oslobodzuje to zmysel pre vedenie, účel a zmysel. Dodáva rytmus nášmu srdcu a inšpiráciu našej múdrosti.
Nech sa deje čo sa deje, musíme odvážne a neustále nasledovať a konať podľa svojich vášní tým, že robíme to, čo nás v živote najviac nadchýňa. To nevyhnutne vyplaví naše názorové systémy na povrch, ktoré nás budú konfrontovať so všetkými dôvodmi, prečo tak neurobit. Môžeme odhodiť naše názorové systémy, teraz na otvorenom priestranstve, kde ich môžeme identifikovať tým, čím sú. Toto je prvá etapa opísaná vyššie. Seizmický je účinok uvedomenia si, že náš názorový systém riadi náš život, ale ďalší krok skutočne otvára bránu k prepojeniu.
Druhý krok
Ďalším krokom nie je postoj k vopred domyslenému výsledku. Vždy treba chápať a akceptovať, že čokoľvek sa stane, aj keď je to v danom okamihu nepríjemné, ale je to presne to, z čoho sa musíme v tom konkrétnom okamihu učiť. Je dôležité vždy to vnímať ako pozitívne, nech sa deje čokoľvek. Nie je dôležité to, čo sa deje; ale to, ako reagujeme na to, čo sa deje. Predpokladajme, že sa na situáciu pozeráme ako na negatívnu skúsenosť a ako na niečo zlé. V takom prípade chceme niečo napraviť a zmeniť a upadneme späť do cyklov kontroly, znovu zmagnetizujeme negatívne, ktoré sa bude naďalej prejavovať, zdanlivo proti našej vôli. Ale však v skutočnosti to je presne naopak.
Keď sa vzdáme svojej predstavy o výsledku a prijmeme to, čo vždy prichádza v pozitívnom svetle, potom automaticky stúpa naša frekvencia, a náš svet sa okolo nás mení. Potom môžeme prilákať a premeniť ťažkosti na nové príležitosti a okamžite konať podľa našej vášne.
Sila konektivity je v odovzdaní sa toku našho vyššíeho ja, kde si konečne môžeme uvedomiť, že sme slobodní.
