Čo je pamäť?
Pamäť je proces prijímania informácií zo sveta okolo nás, ich spracovanie, ukladanie a neskôr vybavovanie spomienok. Ľudská pamäť je často prirovnávaná k pamäti počítača alebo kartotéke.
Tri spôsoby pamäte
Tri primárne formy pamäte sú senzorická pamäť, krátkodobá pamäť a dlhodobá pamäť. Senzorická pamäť nie je vedome kontrolovaná; umožňuje jednotlivcovi zachovať dojmy zmyslových informácií potom, čo pôvodný stimul prestal. A ešte tam je tiež pracovná pamäť alebo pamäť, ktorá je potrebná pre každý pohyb.
Funkcie pamäte
Naša pamäť má tri hlavné funkcie: kódovanie, ukladanie a získavanie informácií. Kódovanie je akt, ktorým sa údaje dostávajú do nášho pamäťového systému pomocou automatického alebo namáhavého spracovania.
Čo je to prvotná pamäť?
Prvotná pamäť sú dojmy uložené hlboko v podvedomej mysli (v tele pravdy) uložené pod vrstvami strachu a zložitých obranných mechanizmov, o ktorých niekedy celý život nevieme. Rané spomienky zostávajú formatívne pri vytváraní našej manifestovanej reality a pokračujú v tom, pokým si ich neuvedomíme a nezmierime sa s nimi.
Fyzický svet je odrazom toho, čo držíme vo svojich presvedčeniach a názorových systémoch, formovaných našimi skúsenosťami, ktorého dojmy sú uložené v našom nevedomom (v spiritualnom tele) a podvedomej mysli (v duchovnom tele). Fyzická realita je preto vytváraná reakciami podvedomia na situácie. Tieto reakcie, produkované podvedomou mysľou, sú vyjadrené a pociťované v tele ako vedomá skúsenosť.
Liečenie spomienok
Bolestivé spomienky sú napätie spôsobené nesúladom frekvencií. Napríklad si môžeme pamätať agresivitu rodičov keď sme boli deti. Domnienka, že sa tak správali „kvôli mne“, môže o nich vytvárať nepríjemnú spomienku. Keď dozriete vo svojom vnímaní, môžete dôjsť k záveru, že ste neboli zodpovední za duševný stav svojich rodičov. V dospelosti musíme zmeniť detinské spomienky (vnímanie) na jasné porozumenie. S postupnou harmonizáciou sa koncept času mení a získava sa istota, že my sme tvorcami našej reality.
Na záver možno len povedať, že nejde o to, čo ste zažili, ale ide o to, čo robíte so svojimi skúsenosťami a spomienkami. Akceptujte, že to, čo zažívate je súčasťou vášho dizajnu, aj keby to neviem ako zle vyzeralo, a je to darom pre náš rast.
